„…Prísada, ktorá chýba, je starostlivosť o druhých. Cítiť sa za niekoho zodpovedný dáva životu chuť a umožňuje objaviť, že to, čo dávame, je v skutočnosti darom pre nás samých.“
Pápež František
V duchu tejto myšlienky členovia DHZ Lemešany dostali obrovský dar a to možnosť stretnúť sa s pápežom Františkom nie len ako účastníci stretnutia, ale ako dobrovoľníci v starostlivosti o druhých. Dňa 14.09.2021 sme boli spolu s ďalšími približne 100 členmi DHZO z celého nášho okresu pozvaní „k službe ľuďom, spolu pre pápeža“ ako protipožiarne hliadky. Výzva to bola veľká, keďže od začiatku sme vedeli, že to nebude jednoduché.
Naša činnosť začala ďaleko pred oficiálnym otvorením brán do areálu pri športovej hale v Prešove. Už niekoľko týždňov pred tým, tomu predchádzalo množstvo drobných organizačných činností, počnúc technickým zabezpečovaním prihlasovania členov a jednotiek DHZO, ich kontrole, účastí na pravidelných poradách organizačného tímu, končiac súčinnosťou pri pyrotechnických kontrolách hasiacich prístrojov a pod.
Samotná bezprostredná služba pre nás začala 13.09.2021 o 22:00 hod., keď sme sa vydali z hasičskej zbrojnice v Lemešanoch smerom k tejto výzve. Našou prvou úlohou bolo prevzatie „potravinových balíčkov“, ktoré nám ako protipožiarnym hliadkam zabezpečil organizátor podujatia (za čo im ďakujeme), a ich následná distribúcia pre všetky jednotky, ktoré sa akcie zúčastnili. Po krátkej inštruktáži na ÚzO DPO SR v Prešove a prevzatí stravy, sme sa spolu s ďalšími členmi vydali ako praví pútnici – pešo – smerom k areálu stretnutia s pápežom. Pre mňa osobne bolo veľkým príkladom a povzbudením, že sme kráčali spoločne, mladší aj starší, v ústrety noci a uvedomila som si silnú potrebu generačného prenosu medzi generáciami hasičov. Silne som si uvedomila, že ani činnosť DHZ sa chvalabohu nevyhla technologickému pokroku a myslím, že my mladší máme byť pre starších pomocou v pre nás už každodenných činnostiach, registráciách, overeniach, QR kódoch, atď. No zároveň si myslím, že by sme sa aj my mladší mali učiť od starších. Akosi sa v našej generácií stráca „dedičstvo otcov v hasičskej rodine“ a to pokora, oddanosť, nezištnosť, úcta k autorite a podobne. Myslím, že nám generácia našich otcov a dedkov zanechala krásny odkaz dobrovoľného hasičstva ako organizácie, ktorá má slúžiť a nie sa vystatovať, ktorá má dávať altruisticky, nie výmenou za niečo, ktorá má spájať a nie rozdeľovať, ktorá má byť príkladom v rešpekte a úcte, ktorá má viac pomáhať ako sa vystatovať … Krátka chôdza smerom k areálu, kde sa malo konať stretnutie, ponúkla možnosť viacerých zamyslení.
Pri vstupe sme sa podrobili kontrole a po menších komplikáciách sme sa rozdelili na svoje stanovištia. Zabezpečovali sme protipožiarne hliadky v jednotlivých sektoroch a naši „kolegovia“ z iných jednotiek DHZO boli aj na záchytných parkoviskách. Na svojich stanovištiach sme prečkali relatívne príjemnú noc, v rozhovoroch, niektorí v modlitbe, iní v oddychu pred tým, čo nás čakalo ráno. V skorých ranných hodinách sa sektory začali zapĺňať a postupne sa zhusťovali i naše úlohy. I keď hlavnou úlohou bolo zabezpečovanie protipožiarnych hliadok, na dobrovoľných hasičoch je chvályhodné, že majú oči aj srdce otvorené a tak všetky hliadky pomáhali tam kde bolo treba. Na pomoci zdravotníkom pri kolapsoch, policajtom pri strážení poriadku, organizátorom pri kontrole účastníkov či riadení dopravy. Všetci sme však popri „svojej“ robote, ale netrpezlivo očakávali príchod Svätého Otca. Po 12 hodinách v službe sme sa dočkali „odmeny“ v podobe zážitku, ktorý verím, že v mnohých nás bude rezonovať veľmi dlho a to možnosti vidieť Svätého Otca naživo a z blízka. Bolo nesmierne naplňujúce vidieť radosť ľudí, ktorých potešil už len pohľad na Svätého Otca, jeho slová a jeho požehnanie. Záverečným požehnaním však naša služba neskončila, zotrvávali sme na stanovištiach až kým z nich neodišiel posledný pútnik a následne sme sa po viac ako 14 hodinách na nohách (tí vybavení na kempingových stoličkách 😄) vybrali smerom „domov“ na ÚzO DPO SR Prešov. Všetci unavení, túžiac zrejme už len po sprche a posteli, sme si ešte vypočuli poďakovanie od prezidenta DPO SR Pavla Ceľucha a predsedu ÚzO DPO Prešov Ing. Mareka Angeloviča, spoločne sme si zakričali povestné hasičské „3x hurá“ a pobrali sme sa domov. Pre DHZ Lemešany sa činnosť však ešte neskončila, našou úlohou bolo ešte rozdistribuovať späť hasiace prístroje a tiež ruksaky dobrovoľníka, ktorým nás organizátori nečakane prekvapili ako poďakovanie za našu NEZIŠTNÚ službu.
Na záver si dovolím slovko poďakovania, každému jednému z vás – hasičov, ktorí ste sa tejto služby zúčastnili. Vďaka za vašu oddanosť, vďaka, že ste ochotní sa vzdať komfortu pre dobro druhých, vďaka, že ste pokorní a za svoju službu nič nečakáte, vďaka, že ste rešpektujúci a dokážete pochopiť, že nie všetko je vždy jednoduché zariadiť tak, aby bol každý spokojní, vďaka, že ste zodpovední, že máte oči aj srdce otvorené, vďaka, že STE. V neposlednom rade ďakujem nášmu veliteľovi Marekovi, ktorý to za všetky DHZO zastrešoval, že je v službe druhým neúnavný, že sa vždy snaží hľadať kompromisy, že je tolerantný. Vďaka aj „backstagu“ z DHZ Lemešany, Aďke a Katke, ktoré s nami bdeli s mobilmi a počítačmi doma a prinášali vám čerstvé informácie počas celej akcie.
A tak verím, že aj vďaka dobrovoľným hasičom, dopĺňame svetu prísadu – starostlivosť o druhých, o ktorej hovoril Svätý Otec vo svojom príhovore a nech to, čo dávame/dávate v skutočnosti darom pre nás/vás samých.
za DHZ Lemešany
Mgr. Dominika Angelovičová
Fotoalbum:
