Sviatok sv. Floriána

Poslanie hasičov


Od minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozširovanie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci hasičských zborov a jednotiek, okrem požiarov, aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahova rôznych záchranných prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči často spolupracujú s policajnými, záchranárskymi, zdravotníckymi a vojenskými zložkami pri riešení núdzovej situácie.

 

História hasičstva


Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb Starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou až 500 otrokov (nazývané prefectures urbi), ktoré zasahovali pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže množstvo patricijov zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou (čerpaná z fontán, studní a riek) a tlmičmi, ktorými sa oheň utláčal. Okrem hasenia požiarov vykonávala „prefektúra“ aj osvetovú činnosť (zabezpečenie obydlí proti vzniku požiarov) a zasahovala ako dnešná polícia pri hromadných vzburách a zločinoch. Po zániku Starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.

 

Hasičské zbory, ale len dobrovoľné alebo obecné, sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí. Nadväzovali tým na zákony cisára Jozefa II., ktorý roku 1788 vydal prvý požiarny poriadok. V roku 1888 bolo dané do platnosti nariadenie, podľa ktorého mali byť v každej obci s vyše 50 usadlosťami zriadené hasičské zbrojnice. Najstarším hasičským zborom z tých čias je Dobrovoľný hasičský zbor Bratislavy založený roku 1867.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bol založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. Dobrovoľné hasičské zbory na území Slovenska zastrešovala Slovenská zemská hasičská jednota, založená roku 1922 v Trenčíne. Tá združovala roku 1939 až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov s 65 471 členmi. Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé (len v niektorých veľkých mestách), najčastejšie boli dobrovoľné a obecné resp. mestské jednotky.

 

Po rozdelení Československa na Slovensko a Česko došlo k reorganizácii hasičstva. K 1. aprílu 2002 bol uzákonený Hasičský a záchranný zbor pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na území Slovenska. Vznikla tiež Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky. Okrem toho boli v mnohých firmách a dopravných spoločnostiach zriadené závodné hasičské zbory a jednotky.

V roku 2013 minister vnútra Robert Kaliňák navrhol reformu umožňujúcu aby boli dobrovoľní hasiči viac využívaní pri zásahoch. Ich nasadenie vykryje miesta kam dojazd profesionálnych hasičov trvá 30 minút a viac a zároveň bude lacnejšie ako prijatie 2500 profesionálov. Okolo 1500 dobrovoľníkov by mohlo doplniť systém profesionálov. Projekt ráta aj s prijatím 360 hasičov do HaZZ.

 

Hasičské jednotky na Slovensku


Hasičský a záchranný zbor, ktorý je zložený z príslušníkov (skratka HaZZ) – prezídium HaZZ, Krajské a okresné riaditeľstvá HaZZ, záchranné brigády v Žiline, Malackách a Humennom. HaZZ má okolo 4400 hasičov, z toho 3200 zasahuje.

Závodný hasičský útvar, ktorý je zložený zo zamestnancov, ktorí činnosť v jednotke vykonávajú ako hlavnú pracovnú náplň (skratka ZHÚ).

Závodný hasičský zbor, ktorý je zložený zo zamestnancov, ktorí činnosť v jednotke nevykonávajú ako hlavnú pracovnú náplň (skratka ZHZ).

Dobrovoľný hasičský zbor obce, ktorý je zložený z členov (skratka DHZO).

 

Svätý Florián, patrón hasičov


Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florianus) je katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom.

Narodil sa v Enns v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených kresťanských legionárov v Lorchu. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns. Nie je zistené, v akom veku bol popravený.

Legenda hovorí, že voda vyplavila Floriánovo mŕtve telo na skalu, kde ho našla vdova Valéria, ako ho pred zhanobením stráži veľký orol. Ten sa objavil aj na niektorých neskorších zobrazeniach tohoto svätca. Na mieste hrobu Sv. Floriána pri Linci postavili kaplnku a neskoršie kostol s kláštorom, ktorý obývali benediktíni a po nich augustiniáni. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. V roku 1942 boli objavené aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život.

Povesť hovorí, že v ôsmom storočí zachránil Florián nemecké mesto Nurnberg pred požiarom. Podľa legendy taktiež ochránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a bol zachránený na príhovor svätca. 

Atribúty: zobrazuje sa ako rímsky dôstojník, alebo vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva horiace obydlie. Katolícka cirkev oslavuje jeho pamiatku 4. mája.

ZDROJ: Ministerstvo vnútra SR a Wikipédia

 

Pri príležitosti sviatku nášho patróna, sv. Floriána, Územná organizácia opätovne usporiadúva výstup na vrch Stráž vo Finticiach. Vítaní sú všetci – hasiči aj široká verejnosť. Výstup je nenáročný, vhodný aj pre rodiny.