Komu zbierku darujeme?

Aj tento rok sme sa rozhodli pomôcť rodinám, ktoré sú v programe organizácie Maják nádeje. Maják nádeje je neziskové občianske združenie, ktorého hlavným predmetom je ochrana ľudskej dôstojnosti, zmierňovanie a odstraňovanie príčin morálnej a hmotnej biedy rodín v núdzi. Poslaním Majáku nádeje je skvalitňovanie života rodín v hmotnej a sociálnej núdzi prostredníctvom sociálneho poradenstva, krízovej intervencie, formačných aktivít, tvorivých dielní,  nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a materiálnej pomoci.

„Jedna z najhorších foriem chudoby, s ktorou sa človek môže stretnúť je samota.  Samota rodiny, ktorá je dlhý čas odpojená od elektriny, lebo si ju nedokáže zaplatiť. Samota osamelej matky s deťmi, ktorá je nútená sa každé dva roky sťahovať z podnájmu do podnájmu. Samota detí, ktoré nemajú pomôcky do školy, samota v psychických problémoch otca rodiny, ktorý sa dlhý čas nevie zamestnať a tak uživiť rodinu. Maják nádeje sa snaží aspoň čiastočne prispieť k skvalitneniu životov rodín v núdzi. Snažíme sa pomáhať po všetkých stránkach, materiálne ale aj formáciou rodín.“ ^[1]

(PaedDr. Mgr. Soňa Vancáková, PhD., riaditeľka združenia)

Za na pohľad anonymným pomenovaním – rodiny v núdzi – sa skrývajú konkrétne príbehy rodín, s ktorými sa život nemazná… Prinášame Vám jeden z nich, ktorý vám možno pomôže vidieť reálnejšie tých, ktorí sú v núdzi a ktorým aj naša zbierka pomáha:

„Naša mamka sa rozviedla s otcom ešte keď sme boli malé deti a nasťahovali sme potom sa k jej rodičom do 3 izbového bytu. Po tom čo zomreli jej rodičia, tak mama nezvládala platiť byt a o byt sme prišli, ale po babke a dedkovi nám zostala ešte chata na Alpínke, tak sa mamka s nami nasťahovala do tej chaty. Po čase sa mamka opäť vydala a odišla s naším otčimom hľadať prácu do Čiech. Ja som sa v tom čase oženil, ale manželka po krátkom čase zomrela, ale keďže som sa sám nedokázal postarať o svojho syna, tak bol zverený do náhradnej rodiny. Spolu s bratom sme naďalej žili v našej chate a privyrábali sme si rôznymi brigádami. Brat Ján mal od malička problémy so zrakom postupne došlo k takému zhoršeniu jeho zraku, že pred pár rokmi lekári skonštatovali úplnú slepotu. Naša mamka žije v Čechách, pretože tam má prácu a posiela nám nejaké peniaze, aby sme mali hlavne na drevo na celú zimu, pretože kúrime v peci. Keďže brat je úplne nevidiaci, tak sa musím o neho po celý čas starať. Podali sme žiadosť o invalidný dôchodok, ale ten mu nebol schválený. Žiadali sme aspoň príspevok na asistenciu, ktorý nám schválili v novembri 2022 v sume 230 Eur. Žijeme na hranici úplnej biedy, chodievame jedávať do vývarovne pre bezdomovcov. Mám pocit, že sa už nemám o koho oprieť a žijem len zo dňa na deň. Som vďačný, za to že mám kde spať, ale inak nemám nič.“ ^[2]